Polnočná jazda

„Hej cica, nechceš spoznať poriadneho chlapa?" Spoza mňa sa ozval slizký hlas opitého chlapa, ktorý postával pri bare.

„Rozhodne nie." Okamžite začnem kráčať po rozbitom chodníku čo najďalej od neho, nohy sa mi kvôli alkoholu badateľne trasú a moje vysoké opätky to ťažko nezvládajú.
Nebývam ďaleko no takýmto tempom sa tam nedostanem živá.

„Chceš pomôcť?" Trhnem sa pod chrapľavým hlasom, ktorý sa odrazu ozve vedľa mňa.
Pri chodníku medzi autami je pristavená motorka. Obrovský čierny železný stroj, ktorému som nikdy v mojom živote neverila.

Pozriem sa späť na chlapa, ktorý ku mne pomaly kráča s ďalšími dvomi opilcami.
Neveriacky si ešte raz pozriem môjho záchrancu s helmou a nakoniec váhavo prikývnem.

„Len ma nezabi." A to sú moje posledné slová pred tým, než sa posadím na motorku neznámemu mužovi.

Toľko k princovi na čiernom koni...