Spoločný obed

Volám sa Amanda Smith a chodím na strednú školu. Nie som veľmi obľúbená v škole
a to iba preto že som directionerka. Ale ja to nejako neriešim a žijem vo svojom svete v ktorom verím, že sa raz stretnem s chlapcami z One Direction. Hoci je to dosť nepravdepodobné. Lenže
to nie je všetko bohužiaľ mám rakovinu. Lekári hovorili, že sa nedožijem ani pätnástich rokov. A teraz mám 17 a žijem niektorý hovoria o zázraku, ale ja si myslím že ten tam hore má tu ešte niečo pre mňa čo musím prežiť. Žijem život a riadim sa podľa toho že život treba žiť naplno či som zdravá alebo chorá. Keď som bola na prehliadke u doktora povedal, že už mi neostáva veľa času. Rozplakala
som sa a bála sa čo bude ďalej. Keďže moja mamka je ten najlepší človek na celom svete, tak minula svoje úspory na to, aby mi zaplatila VIP lístok na One Direction akurát mali koncert vo Švédsku. Počas koncertu som zabudla na svoju chorobu, na to aký je život nespravodlivý a zabávala som sa. Po koncerte som sa stretla s chalanmi. Boli veľmi zlatí a takí šialení ako som si myslela. Najviac som sa rozprávala s Harrym. Harry sa ma rozhodol po koncerte odprevadiť až k môjmu hotelu. Poďakovala som sa mu, že ma odprevadil domov a zapozerala som sa mu do očí on mne tak isto. Potom som snažila odtrhnúť svoj zrak od neho, ale nešlo to, v jeho očiach bolo niečo čo ma na ňom neskutočne priťahovalo. Kým som sa stihla nazdať Harry bol vždy bližšie a bližšie, až sa nakoniec naše
pery spojili.