Je pondlekové ráno a mňa zobudí ten prekliaty budík. ,, Oh zase škola" pomyslím si. ,, Sestrička! Vstávaj! Ideme do školy!" kríči z dola na mňa môj tupý brat. Oh aby som nezabudla Šimon je môj brat. Neochotme vstanem z postele a smerujem do kúpelne. Škola prešla v pohode, no do triedy prišiel nový žiak. Volá sa Juraj, Juraj Slafkovský. Je to Šimonov kamarát. Vyzeral byť milý. Spýtala som sa ho či by sme sa nebavili a on mi na to povedal že bude rád. Od 2 hodiny sme sa rozprávali až do kým sme nemuseli ísť obaja domov. Rozlúčili sme sa a každy šiel vlastnou cestou. Ešte dnes som bola vonku s Miou. Mia je moja najlepšia kamarátka. Je mi ako sestra. Týždeň prešiel ako voda. Šimon mi stihol oznámiť že vo Štvrtok letíme do Fínska na MS. V lietadle som sedela s Jurom. Celú cestu sme sa bavili až do kým som mu nezaspala na ramene. Zápasy prebiehali v pohode. Niektoré sme vyhrali a niektoré prehrali. S Jurom sme sa zbližovali viac a viac. Niečo medzi nami iskrilo. Sama seba som sa pýtala či niečo k nemu cítim. Z tohto nevinného kanarátstva sa stala láska. Samozrejme sme prešli aj hádkami. Po návrate sme sa neprestali stretávať. Stále sme si písali a volali. Jurko ma predstavil jeho rodičom. A zabudla som, zo Šimonom bývame sami. Prešlo niekoľko rokov a s Jurom už spolu niesme. No jedného dňa sme sa stretli. Začali sme sa zase baviť. Po niekoľkých mesiacoch sme zase spolu. Teraz máme chlapčeka. Zhodli sme sa na mene Juraj. Keď mal malý Jurko 4, dozvedeli sme sa že budeme mať dievčatko. Keď sa narodila dali sme jej meno Ella. Skrátene El. Spolu sme šťastne žili.All Rights Reserved