Jooheon podišiel k ohňu a prihodil doň drevo. Pohárik s kašovinou chytil medzi paličky a pridržal ho nad plameňmi. ,,Tak fajn. Možno som strážca a čo?"
,,Neviem ako dlho si už strážcom, ale vieš čo všetko kvet dokáže? Modrý oheň je-"
,,ČO?" Jooheon vyvalil oči.
Changkyun prekvapene zažmurkal. ,,No, Modrý oheň. To je ten kvet."
,,Modrý oheň? To máš odkiaľ?"
,,No predsa v našej starej dedine ho tak volali a... ako to voláš ty?"
Jooheon mykol plecom. ,,Kvet. Alebo modrý kvet. Niekedy žiarivý modrý kvet."
Changkyun nasadil otrávený výraz. ,,Veľmi poetické."
,,Hej! Ja som strážca kvetu. Mám sa o kvet starať a chrániť ho, nie mu písať básničky."
,,Dobre, dobre." Changkyun obranne zdvihol ruky. ,,U nás to bol Modrý oheň."Hak Cipta Dilindungi Undang-Undang