17.3. 2000 piatok
Nie som závislá na pervitíne - nemám chuť, ale spomienky sú stále a pripomínajú mi chvíle kedy mi bolo umelo úžasne. Asi musím podstúpiť toto liečenie a verím že mi to do života veľa dá. To že som v styku s narkomanmi mi umocňuje spomienku na drogu. Nikdy si ju nezobrať je moje krédo, ale neverím že to všetci chápu tak ako by som potrebovala. Kolektív je základom. Z môjho pohľadu sú to ľudia ktorých poznám alebo naopak nepoznám. Začínam rozmýšľať že sa s takými keď budem vonku stretávať asi nebudem, ale to by znamenalo opustiť mojich priateľov. Chcem spoznať samu seba a potom možno pochopím aj ostatných. Po odchode z liečebne neočakávam ´hory doly´. Myslím si že potrebujem správne zamestnávať svoju myseľ, telo fyzicky i psychicky. Chcela by so začať športovať. "V zdravom tele zdravý duch." a ja chcem byť naozaj zdravá.Todos los derechos reservados