Necháš ma už konečne žiť?2

On sa iba zasmial. Čo mi darovalo ďalšie sklamanie od kolien.
„rozkošná si keď sa červenáš, no stále som nedostal odpoveď"

Pomaly som zdvihla moji hlavu hore a jeho oči zas zabodávali tie moje. On mi teraz povedal že som rozkošná?! Pane bože.

Pozrel sa na mňa no tento pohľad nebol ako vždy ktorý sa do teba zabodol tento pohľad bol akokeby váhal či niečo povedať.
„budúci výkend.." začal hovoriť no stále váhal či tú vetu dokončiť, „idem na ples s rodinou..a potrebujem doprovod.." zamlčal sa a váhavo na mňa díval.

Dobre poviete si teraz či som krava ale neviem čo domňa chce či aby som tam išla s ním a to je najväčšia debilina na svete alebo aby som mu pomohla s niečim buď najsť partnerku.

„no a napadlo ma..či by si nešla somnou..no vieš ako zoznámili by sme sa a tak..aspoň.." povedal váhavo a ak som dobre videla tak sa mu nahrnuli červeň.