Jax Johnson má všetko. Slávu, peniaze, krásu a nádherný hlas. Mohol by mat hocijak ženu, na ktorú si ukáže ale nestojí o to.
Nie je šťastný. Má depresie a záchvaty paniky. Nikto mu nevie pomôcť. Ani rodina, kamaráti a ani lekári. Skúsi poslednú absurdnú možnosť, ktorá ho napadla. Napísal jednej úspešnej spisovateľke pod falošným menom.
Úryvok:
,,Si krásny, Jax." Šepla som a znovu mu zdvihla hlavu ,,dívaj sa svojou dušou."
Jax sa na mňa znovu začal pozerať. Oči mu behal z môjho pravého oka do ľavého a naspäť. Pomaly som cítila ako sa ukľudňuje.
,,Oči sú bránou do duše. Vždy to tak bolo. Sleduj ich a povedz, čo v nich vidíš." Podvihla som pravý kútik na znak úsmevu.
,,V-vidím v nich. Krásu." Začal ,,lásku, pokoj, šťastie radosť." Usmial sa ,,ale vidí tam strach zo samoty."
Videl to. Videl môj najväčší strach. Bojím sa, že navždy zostanem sama. Že nikto ma nebude chcieť a skončila ako osamelá spisovateľka s mačkami.
,,Ale začal sa vytrácať." Zašepkal a vzal prameň vlasov, ktoré mi padli do tváre. Dal mi ich za ucho a pousmial sa.
,,Stačíš, Jax. Si oveľa viac ako si o sebe myslíš. Počuješ?"Oprela som si oňho čelo ,,si nádherný muž. Máš to najväčšie srdce aké človek môže mať a zaslúžiš si len to dobré v tvojom živote. Naučím ťa uvedomiť si to." Pevne som ho stisla vo svojom náručí.
Jax si zaryl hlavu a čelo si oprel o kľúčnu kosť. Jeho ruky sa objavili na mojom páse a ruky sa mu prestávali triasť. Dych sa mu vracal do normálu a necítila som žiadne slzy.All Rights Reserved