Sid a nancy na chvíli snít sní zas a znovu jen stebou, jediná ktorú som nenechal samotnú, jediná ktorej jsem dal legit, a dám jej ho kľudne znova... V sklenici co cinka se utopila naše vášeň a city, o 6 ráno stavali jsme spolu, jediná s ktorou jsem byl romantiky a po pritom som cítil k tobe lásku večnú, muj dance tancoval jsem s tebou po noci, chci zase vrátiť ten čas a bývať stebou v byte číslo 7, spolu na loop navždy iba ti a ja,jediná ktorá zmeniť má dokáže, už ako malý zmrd jsem vedel že té chci, my dva spolu padali jsme do tmy, ukázal bych ty celý vesmír, pak bych té vzal na mesic jenom.. ty a ja, ten večer stále v hlave mam, chtel bych zapomenut ale nevim jak...stále te v hlave mam, rikal jsem že kdo neumi počítat... nakoniec se ukázalo že jsem to ja, lusknutim jsem si šťastí odfukl, ja vim že slovo PROMIŇ nestačí, ale ja naďalej te budu chtit té mít, jenom tebe moje slečno, s tebou chci jít spát a ráno se zobúdzať, tvoje modré oči jako nebe koukaj do tých mich, ten tvuj pohlad mluví za všechno, ja jsem s tebe hotoví, bože ja jenom prosím ťe aby si muj život skrátil, už tady nechci byt, muj život bol šťastný jenom s ní, ach bože jak jen mi chýbaš moje mala nancy
Prvá časť zo série ELECTUS
Odmalička túži opustiť vilu Tenebras. Prísnosť otca jej to však nikdy nedovolila. Vedená snom a starým denníkom uteká naprieč svetom hľadať mamu a znak Spoločenstva temných mágov, ktorý nikto nevidel už celé stáročia.
Svet vonku je však pre dievča ako ona až príliš nebezpečný...
* * *
„Zachránil som ti život. Mala by si mi byť vďačná! Druhýkrát to už možno nestihnem."
„Vďačná?! Tebe? Náhodou, mala som to úplne pod kontrolou."
Zaklamala som a vtedy mi to prišlo ako jediné dobré riešenie, ako sa nezosmiešniť. Bolo to ponižujúce, že som sa nemohla ani vytrepať z vily bez toho, aby mi niekto nemusel zachraňovať život.
„Videl som, ako si si s ním poradila. Jeden z najtaktickejších ťahov bolo pozrieť sa mu do očí. Áno, máš úplnú pravdu. Celkom si ho zvládla," ironicky poznamenal.
„Ty by si to zvládol nebodaj lepšie?"
„Áno," odvrkol nahnevane a pobral sa preč.
Nemo som naňho civela. Napokon sa otočil, prehodil si na plecia svoj červený ruksak a zakričal ďalšie „múdre" slová:
„Nebyť mňa, skončila by si ako polnočná maškrta."
„Pff, to určite! A ty by si bol ako hlavný chod, však?" zakričala som za ním.
„Nie. Pretože z teba by mu prišlo tak zle, že by minimálne do smrti bol len na bylinkách."
Civela som naňho. Keď videl, že sa mi minuli urážky, víťazoslávne sa usmial a pobral sa na odchod.
„A mimochodom," zastavila sa a otočil sa ku mne, „chrápeš."
Dodal s úškľabkom a zmizol v lese.
Nechal ma tam stáť celú červenú od zlosti a hanby. Ak by sa mi niekedy dostal pod ruky, pretrhla by som ho napoly. Čo si to dovoľoval? Vedel vôbec, s kým sa to rozprával? Zrejme nie.
* * *
Spoluautor: namida2