~|,,Keď som ťa videla ležať na tom ľade,"sadla som si vedľa neho, ,,nebolo mi všetko jedno."
,,Takže si sa o mňa bála?"opýtal sa s úškrnom.
,,Áno, bála som sa o teba,"priznala som.
,,Prečo si sa o mňa bála?"opýtal sa.
,,Pretože Ťa ľúbim,"povedala som
,,Aj ja Ťa ľúbim,"šepol do mojich pier a o malú chvíľu som cítila jeho pery na tých mojich.|~
•,,Vieš, že je to láska, keď chceš len to, aby bol človek štastný, aj keď nie si súčasťou jeho šťastia."
-Julia Roberts
•,,Keď ľúbime, ľúbime celého človeka takého aký je, nie takého, akým chceme aby bol."
-Voltaire
•Nepravideľné vychádzanie
•Preklepy, gramatické chyby, chyby v čase a podobne...
Dúfam že sa vám bude príbeh páčiť;)
Príbeh je vymyslený mnou, takže nič z toho neni reálne teda okrem niektorých postáv(✿^‿^)
SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. Do obleku sa začala vpíjať krv.
Prešla som k nemu a sklonila sa.
"Nepodceňuj ženu. Hlavne vtedy, keď má zbraň a motív. Matka ťa mala naučiť lepšie." Zašepkala som mu o ucha.