Dievčatko

,,Nikto ma nechápe!" vykríkla som na matku.

,,Správate sa ku mne ako k malému dievčatku!"

,,To sa ako somnou rozprávaš?!"

"Tak ako som sa s tebou mala rozprávať už davno!,,
,,Už dosť!" Jej tvár sa teraz zhodovala s paradajkou. Videla som ako chcela udržať pokoj ale nešlo jej to. Jej ruka sa z ničoho nič približila môjmu lícu. Ostal tam červený fľak ktorý mi nepríjemné pulzoval.
,,Nemam 10 rokov...'' povedala som jej pomedzi slzy.
,,Mne to je jedno! Porozpravame sa keď príde tvoj otec."zaviedla ma do mojej izby a zamkla ma.
Sadla som si na postel a začala plakat.
Hlavu som si zaborila do podušky,a tak som aj zaspala...