Peter Altof Život

Dnes bolo celkom pekne. Vonku bolo teplo, ale najskôr škola a potom točenie a neskôr editovanie. Nemal som čas na svoje mimoškolské aktivity a už vôbec nie rande. V škole som stále premýšľal o tom ako pozmeniť moju dennú rutinu. Pokiaľ som ja rozmýšľam Matúš ma sledoval, sledoval moju mimiku a semtam som rozmýšľal nahlas. Matúš ma poklepkal po pleci, pretože sa začala prvá hodina. Hneď po príchode učiteľa do triedy hneď rozdal písomky. Zostal som zaskočený. "Čo, aká písomka. Ja o ničom neviem. Veď to nikto nehovoril." pomyslel som si. Niečo som vedel, ale včera som moc na učenie čas nemal. Zvyšné hodiny ušli ako voda. Nemal som čas premýšľať. Konečne zazvonilo a som sa ponáhľal a zrazu: "Peter Altof, vráť sa do triedy. Spolužiaci sa mi sťažovali, že sa poslednú dobu neučíš a preto ťa musím nechať poškole." "Čo, ale ja mám povinnosti, veď to nemôžete, ja sa učím, spýtajte sa aj Matúša." vysypal som na učiteľku. Síce mala celkom pravdu, ale mám ešte povinnosti. "Nie, aj pre teba platí to isté ako pre ostatných!" povedala so zúrivím pohľadom. Sadol som si do poslednej lavice, vybalil som si učebnice a čítal som si. O hodinu ma učiteľka vyskúšala. "No, Peter, už to vieš vinikajúco, môžež ísť domov." vyhlásila učiteľka. Rýchlosťou svetla som bol fuč zo školy. Doma sa ma mama spýtala s udieravím pohľadom: "Peťko, kde si bol? Dúfam, že si nebol poškole?!" "Nie, mami,čo si o mne myslíš? Čo som ja niaký..." nestihol som dopovedať a prišiel otec.