Ahojte..volám sa Nikola kamarati ma volaju Niko...mam 18rokou mam staršiu sestru volá sa Bianka má 22rokou . Moji rodičia umreli pred piatimi rokmi pri autonehode....isli na pracovní pohovor a pohadali sa cestou šoferoval moj otec išie priliž rýchlo a narazil do nich kamión. Takze vychovavajú nas starí rodičia v Paríži. Odkedy umreli mojí rodičia je to úplne ine každí ma odcudzoval ohováral na základke ,nemala som veľa priaťelou...mojou oporou boli moje dve kamarádki Sara a Karmen no Sara sa prestahovala do Londýna a po čase Karmen bola taká ista ako ostatní,ostala som sama. No z dna na den sa to menilo úprimne ma to vôbec nezaujimalo že kto a čo si o mne mysli sústredovala som sa len na školu a to ki pomáhalo aby som mala viacej sebavedomia aby som si verila.....ale za to vdačtím hlavne svojej Starej mame že vždy je tu pre mna aj ked aj ona ma dost svojích problemou totiž nedavno sme sa dozvedeli že je vážne chora potrebovala lieki no mi sme na to moc nemali sestra pracovala vodne i v noci no nestacilo nám to stari otec je us stari us nevladal ako pred tím. Ukončila som školu. Prihlasila som sa na Zdravotnu a vdaka bohu ma zobrali.....stala zato ta všechna snaha.Vychodila som strednu a stala som sa sestričkou to čo som zarabala dávala som mojej starej mame ...chcela som jej pomoct no musela som lebo ona bola to jediné čo som mala.Vtedi som sa stretla zo svojimi spolužiakmi a ospravedlnili sa mi ze ma odcudzovali atd prišli asi na to ze mala som to tažké...som im odpustila aj ked to bolo tažke pre mna. Začali sme spolu chodievat von na kavu a tak starejej mame sa stav polepšil a ja som mohla ukazat kazdemu ze je dvoležite si verit a byt sebavedomi.All Rights Reserved