KDE SA FIALKY A RUŽE SPOJA (wlw)

"Ruže sú červené, fialky modré. Keď sa raz tie pravé duše stretnú, nik ich puto nepretrhne. - R"

Viola Kostolná, ako dvadsať ročné dievča z roľníckej triedy, sa vydáva počas leta roku 1840 na poslednú výslužbu do kaštieľa Hranických, kam chodievala každý rok od svojich štrnástich. Matka jej vyčíta, že nie je ešte vydatá, zatiaľ čo iné jej rovesníčky sú už dávno matkami. No všetci dobre vedia, že po tomto Viola nikdy netúžila. Vždy bažila po nových informáciách, vzdelaní a sebestačnosti. Po tom, však ženy jej času mohli iba snívať. O manželstvo a mužských nikdy nemala záujem, no i tak sľúbi matke, že po lete sa zasnúbi a vydá.
Tesne pred jej odchodom sa dozvedá, že zemepánmi kaštieľa už nie sú Hranický, ale osvietená rodina Vznešených. Pri príchode, ozrejmia jej, že okrem nových pánov, budú im počas leta robiť spoločnosť i osvietený pán Podhajský z Prešporka s jeho pani manželkou, synom a nesmierne očarujúcou dcérou.

A tam sa začínajú pamäte Violy, ktoré sa na sklonku života, vo veku osemdesiat rokov, rozhodla spísať do zápisníka, i po rokoch nasiaknutým levanduľovým parfumom. S cigaretou v jednej ruke a perom v druhej je pevne rozhodnutá zdieľať s čitateľom svoje najväčšie tajomstvo. S ťažkým srdcom by sa jej z tohto sveta odchádzalo ak by aspoň raz nevyrozprávala tento príbeh.
Príbeh plný kvetov, farieb, vôní, jemnosti, krásy, ale i tŕňov a trpkosti.
Príbeh plný fialiek a ruží.

TW: SA, domáce násilie