Devilry

Prechádzal sa po sivej zemi, ktorú neustále kropili spŕšky popolu. Nevial tu žiadny vietor, no popol bol i tak všade, tancoval vzduchom a líhal si na zem. Okolie nepretínali žiadne výkriky ani plač, no i tak boli počuť a cítiť. Na perách mu hral mrazivý úsmev. Sršala z neho radosť, i keď okolie bolo nasiaknuté zúfalstvom. Prechádzal sa po zemi paradoxov, peklom pre všetkých, no rajom preňho.

Bol tak starý, že večnosť mu pripadala ako okamih. Vedel všetko a na všetko bol pripravený, to si aspoň myslel. Možno bol Lucifer kráľom pekla, no raz za večnosť sa musí udiať aj niečo nepredvídateľné, a tým bolo práve zmiznutie jednej z jeho démoniek - unudenej, nepredvídateľnej a drzej, podobne ako on. Ona však na rozdiel od neho nedbá na pravidlá a vydá sa okúsiť zakázané územie Zeme tak, ako ho i on raz okúsil. Šťastie si raz však už minul, a preto sa vydáva po jej stopách ešte pred tým, než príde o všetko po druhýkrát.

Varovanie: V príbehu sa vyskytuje alkohol a nadávky.