"Tam, kde sa končí láska, začína sa nenávisť"
-
L. N. Tolstoj
Úryvok z príbehu:
„Mám pre teba ponuku," začal diplomaticky. „Zabezpečím ťa. Kompletne. Dostaneš auto aj byt a každý mesiac ti na účet príde výplata. Nič nebudeš musieť riešiť, o všetko sa postarám. Stačí len, aby si podpísala tieto papiere," posunul predo mňa dva zväzky dokumentov v čiernom obale.
Oči mi padli na prvé riadky, ktoré som z rozrušenia nebola schopná ani vnímať, hoci som ich čítala. Až po niekoľkých prečítaných riadkoch, dvoch zúčastnených stranách a jednej dohode, som si uvedomila, že v rukách držím rozvodové papiere.
Len krátko som sa do nich zadívala, kým ma premkol pocit úzkosti. Nevysvetliteľného smútku. Akoby mi ťažoba posledných dní, ktorá nado mnou krúžila ako sup, víťazoslávne zosadla na hruď. Srdce sa mi rozbúchalo žiaľom, takmer som sa rozvzlykala.
A je to tu.
To, o čo som ho pred rokmi na kolenách prosila. Aby nás nechal ísť. Aby sa nás vzdal. Aby mne a malému dal šancu žiť pokojný a bezpečný život, ďaleko od neho. Tieto papiere mi tú slobodu teraz dávali. Myslela som si, že až raz tento deň príde, budem šťastím bez seba, uľaví sa mi a radosťou určite zborím svet, ale nestalo sa to. Namiesto toho, mi srdce zovrela rovnaká bolesť, akú som pocítila v deň, keď mi zomrela mama.
Má toto byť konečne vytúžený koniec môjho trápenia, alebo práve naopak, jeho začiatok?