Bude to láska?

,,Prečo si ma v tom bare zachránil? Prečo sa o mňa staráš? pomáhaš mi?. Prečo mi nedáš pokoj."!
To už som na neho kričala,a búchala ho do hrude.
Po líci mi stiekla jedna neposlušná slza.
Už som nevládala. Ničomu som nerozumela. Bola som na dne.
On iba stál ako skala,a ani sa nepohol.Pozeral mi do očí,a potom zdvihol ruku a utrel mi slzu.

,,Neviem"Povedal po tichu.

,,A čo vieš? ha? čo vieš?"

Bol ticho nič nepovedal.
Otočila som sa a otvorila dvere.Chcela som nimi poriadne tresnúť a už nikdy sa sem nevrátiť keď povedal.

,,Milujem ťa!"