.." môj pokojný hlas je prerušený hlasným rozbitím vázy o zem. Privriem oči a snažím sa ostať pokojná. Ani ma nezarmútil pohľad na červené črepiny všade na podlahe. Videla som osud tej vázy už dávno. Nič, čo je v blízkosti Harryho dlhšiu dobu, nezostane nepoškodené. Rovnako ako aj ja- moje srdce, psychika aj telo. Otvorím oči a vidím Harryho nahnevaný pohľad uprený na mne. Chcem niečo povedať, ale ostávam ticho. Odíde? Mám odísť ja? Som na neho vôbec naštvaná? Sú to jeho problémy. Iba sa snažím pomôcť mu rozmotať sa z toho klbka problémov a nenávisti. Harry bez slova prejde okolo mňa a opustí miestnosť s hlasným buchnutím dverí...