The Darkest

Zvykla som sa noci báť. V noci sa spí a počas spánku nedokážu ľudia vidieť, cítiť, počuť, proste sú bezmocní. Noc pre mňa predstavovala tmu, tma neznalosť. V tme sa nič nedá vidieť, akoby som prišla o najdôležitejší zmysel poznávania.
Nevedela som, čo je v tme, preto som sa jej bála. Ale teraz pre mňa tma nie je tmou a neznalosť nie je neznámou. V hĺbke noci, keď všetci spia, sa konečne dostanú na rad tí, ktorí sa práve zobúdzajú. Dnes pre mňa noc predstavuje úkryt. Môžem sa v nej skryť pred ľuďmi, ktorí ma poznajú. Teda, ktorí poznajú moje svetlé, denné, viditeľné klamstvo. Myslia si, že ma poznajú, ale nikto ma nepozná tak dobre ako tma. Vidím v nej, lebo ju pohlcujem. Nasávam tmu, ukrývam ju vnútri v sebe, aby pominula a ja som mohla vidieť. Preto som počas noci iná. Iná ako cez deň, ale nie odlišná od toho, kto naozaj som.