Polobohyňa

Potichu som sa presunula ku dverám do obývačky. Boli zavreté, pozerala som sa cez škáru. Ten muž tam stál a mama na neho neveriacky a prekvapene pozerala.
"Kelly, ty vieš prečo som tu. Už nám nezostáva veľa času, bola tu príliš dlho," hovoril jej a iskrili mu pritom jeho žiarivomodré oči.
"Ale.. to predsa nemôžu.. teraz nie.."
"Ja som len posol, Kelly. Mám svoju povinnosť. Ty dobre vieš, že v Londýne nie je dostatok satyrov, preto som tu ja a.."
"Ale veď..! Veď si predsa boh! Nemohol by si... veď vieš, budú Vianoce," vyrušila ho mama.
"Ľutujem. Musí ísť do Tábora. Ty to dobre vieš," povedal jej ten muž a ona sa zatvárila veľmi skormútene.
"Ráno o siedmej," ukončil rozhovor, akoby tým bolo všetko vyriešené a odchádzal z obývačky.

// Príbeh sa odohráva vo svete Percyho Jacksona ale niektoré veci som pozmenila.
- Lexi