21:18

Nervózne som sa obzerala za seba, no jediné, čo som videla, boli svetlá vychádzajúce z malého mestečka, ktoré sa prelínali s čiernymi obrysmi stromov. Môj dych a silný tlkot srdca prehlučili všetky lesné tvory a praskanie vetiev pod mojimi, vlastne našimi nohami. Nebola som sama. Už dlhšie je so mnou, hoci sa mu snažím újsť už nejaký čas. Vedela som, že keď odídem, bude to horšie. Kurva, prečo sa vždy rozhodujem pre veci, ktoré mi ešte viac ublížia. „A Prečo mi utekáš?" povedal pokojným hlasom, akoby počul moje myšlienky. V ten moment som zrýchlila. Prestala som sa obzerať, pretože som vedela, že je blízko...