Zahmlenie

...
Môj život je prostý. Nechýba mu len koniec ale aj začiatok a jadro. Je čistý, nepopísaný a jednoduchý. Len biela zrnitá stena a kopa otázok v mojej hlave. Pohľad na stenu je moja jediná spomienka odkedy som otvorila oči. Kto mi odstrihol celú minulosť? Musím mať predsa viac spomienok ako pohľad do steny.
...

To bolo vtedy keď som sa prebrala v izbe s vygumovanou hlavou po tom čo som si ju škaredo udrela. Spomienky sa však postupne začínajú vracať a je čoraz ťažšie veriť, že strata pamäte bola len nešťastný úraz. Najmä, keď pomáhate zločincom z Akatsuki, ktorý sú všetko len nie úprimný alebo dôveryhodný. Ale oni mi predsa pamäť nevymazali... no nie?