Nikdy nepatrila k extrovertným typom, skôr naopak a preafektovanosť smotánky ju skôr iritovala ako lákala zapadnúť. Ostať sama sebou sa odhodlala už prvý týždeň semestra. Nielenže cítila, že do tejto spoločenskej vrstvy nepatrí, hoci jej rodičia na tom určite zle neboli, ale bola aj azda jednou z mála tých, ktoré na školu prišli práve kvôli štúdiu. A keďže dôslednosť bola pre každého, kto ju poznal synonymom jej mena, nemala nakoniec na ich životný štýl ani čas. Skutočne netrvalo dlho, kým sa so svojim osudom zmierila.
1 part