Brat sľúbil, že po mňa príde. Brat sa na mňa vysral. Fajn. Tak nech si trhne, spolu so zvyškom sveta. Opäť sa potvrdilo, že ja som jediná, na ktorú sa môžem spoľahnúť. Rázne a sebavedomo vykročím do ulíc veľkého mesta, síce ponoreného do noci, no stále ihrajúceho farbami svetiel. Neviem kam idem. Viem iba, že sa postupne vzďaľujem od svojej minulosti a všetkého s ňou spojeným. Neotočím sa. Ani jediný raz. "The only one who's gonna save me, is me." "In dance, you can't be good or bad. You can just live for dance or dance for life." P.S. Nebudem sa ani trochu hnevať, ak sa nájde dobrá duša, ktorá mi na obálku (čo je vlastne iba trápny jednoduchý obrázok) pričaruje aj slušne vyzerajúci, hodiaci sa názov c: (omg, nemám ani šajn do akej kategórie tento príbeh zaradiť)