„Pekné šaty," poznamená. „Čo v preklade znamená «pekné nohy», však?" nervózne sa zasmejem. „Ale aj tie šaty sa mi páčia," zasmeje sa aj on bez akýchkoľvek rozpakov a pozrie mi priamo do očí, čo ma okamžite prinúti sklopiť zrak. • • • „Ááááá," zvriesknem na celú školu, keď na sebe z ničoho nič ucítim dve veľké ruky a zo šoku spadnem z úzkej postele na zem. „Daniel Králik, ja ťa uškrtím!" S rukami pred sebou utekám ako múmia a snažím sa ho chytiť. „Nechaj ma, prestaň... Dosť!" bráni sa Dano popri smiechu, až mu vidieť v očiach slzy. Aj keď to môže byť aj tým, že som ho práve brutálne zbila Oneginom... • • • „Áno?" zaskočene si sťahujem sluchátka z uší a zisťujem, kto ma to tu otravuje. Vzápätí však musím odvolať slovo otravuje, pretože pri mne stojí mimoriadne pekný chalan v policajnej uniforme. A ja si pripadám ako indivíduum - stavím sa, že mám strapaté vlasy, tričko Suicide Silence celé pokrčené a k tomu som stratila občiansky... Fúha, ja tomu dneska dávam...