Usúdila som, že tam nieje nikto, ským by som mohla nadviazať rozhovor a tak som si vytiahla sluchátka a začala počúvať hudbu. Po troch necelých skladbách mi pohľad padol na chalana pri dverách, ktorý vyzeral úplne normálne. Pozerala som sa striedavo na neho a na jediné vóľne miesto v triede presne to vedľa mňa v lavici. Rychlo som sa započúvala do hudby, ktorá mi hučala v ušiach. Dívala som sa von oknom, ale cítila, ako si sadol vedľa mňa. Mám sa naďalej venovať oknu a nezáživnému ihrisku za ním, alebo sa mám otočiť a predtaviť?