Poznáte ten pocit sedieť v kúte a premýšľať či je tento život naozaj váš, či ho nepoznáte len z rozprávania, len sa naň prizeráte? Je to zvláštne niekedy až smiešne, keď sú vašim jediným priateľom SLOVÁ.
Poď môj verný priateľ skôr
Než sa stratia z papiera
Poď a ber ich z nočných môr
Kto ich inak pozbiera?
Čakajú, poď do zákutí duší
Tvoja prítomnosť im pristane
Tvoja pozornosť im sluší
Poď a ver, že koniec sa ti nestane,
Poď sem, nájdi kto ich popiera
Čujme pravdu uší všetkých, stvorenia
Poď k nim, kým naučia ťa umierať
Raz ťa za to isto-iste odmenia.
Taká moja zbierka väčšinou kratších básní.. tak dúfam, že sa bude páčiť.
Slová neprešli gram. úpravou a ktož vie či niekedy prejdú.
•Ospravedlňujem sa za zlú kvalitu coveru.. najskôr som myslela, že je to tmavými farbami, ale aj po zmenení je to rovnaké ):•