We keep this love in a Photograph Vraví sa, že: "Fotoaparát je nástroj, ktorý učí ľudí ako vidieť bez fotoaparátu." a nie je to ďaleko od pravdy. Vo väčšine fotkách si ale radi uschováme lásku, spomienky a pocity, nech sú akékoľvek, radi naň spomíname. Presne niečo také som zažila aj ja. *** „Ale..." šepla som a pozrela sa do zeme. „Žiadne ale. Mala si právo ujsť, to ja som na teba príliš tlačil tým, že som ťa pobozkal. Myslel som si, že ak budem čakať dlhšie, prídem o teba, pretože neverím, že som jediný chalan, čo má o teba záujem," vysvetľoval mi, a to ma priviedlo k slzám, pretože niečo takéto som od neho nečakala. „Aj keby ich bolo viac, čo nie je, iného by som si ani nevybrala," povedala som mu a potiahla nosom. „Ty si ten, ktorý mi deň robí lepším. Ty si ten, na ktorého nemôžem prestať myslieť a cítim sa ako v nejakom tranze, keď som s tebou. Iba ty. Nikto iný," počas môjho rozprávania ma stále sledoval a ani raz ma neprerušil. Keď si všimol, že už nechcem nič iné povedať, silno ma objal a tichým hlasom povedal: „Ja si teda na teba počkám. A keď to so mnou naozaj chceš skúsiť, dám ti čas, dokedy budeš chcieť. Máš moje slovo," *** Príbeh venovaný všetkým mojim priateľom.
35 parts