Tichá koruna

Jeho trón nie je zo zlata, ale z chrbtíc tých, čo mu odporovali. A jeho koruna nie je z drahokamov, ale z ticha mŕtvych. Nik nepozná jeho srdce, lebo ho už dávno pochoval pod vrstvami moci, strachu a ľadu. Nie je miesto pre nežnosť v ríši, ktorú postavil. No ako to už v starých príbehoch býva... aj ten najmocnejší démon má svoje praskliny. Jedného dňa, keď oheň dymil a svet sa zdál byť taký, ako vždy - bez tváre a bez duše - objavila sa ona. Dievča z iného sveta. Tiché, ako keby jej duša bola zo skla. Jej prítomnosť neohlásil hrom, ani ju nepriniesol osud v sprievode anjelov. Nie, prišla ako náhodná vlna, čo narazí na breh a odplaví piesok z miest, kde si ho roky nik nevšímal. Jeho asistentka. Jeho protiklad. Jeho nehoda. Ale možno aj jeho osud. V očiach mala nebo, ktoré nikdy nevidel. V hlase mala otázky, ktoré ho dráždili. A v srdci niečo, čo nevedel pomenovať, ale čo mu pripomínalo dávno zabudnutú bolesť. A on - vládca tieňov - cítil, ako sa v ňom niečo hýbe. Niečo, čo mal byť dávno mŕtve. A hoci sa bránil, v srdci kráľa bez citu sa začalo prebúdzať niečo, čo si nikdy nedovolil vlastniť - túžba. Tento príbeh nie je o princovi a princeznej. Toto nie je pieseň o spáse. Lebo čím bližšie Shannon kráča k jeho srdcu, tým viac sa jej nohy brodia v kalnej krvi jeho minulosti. A čím viac sa mu približuje, tým viac z nej odchádza nevinnosť. To dievča, ktoré hľadalo svetlo, začína vidieť svet taký, aký naozaj je - bez nádeje, bez istôt, bez záchrany.