Si len moja

Každé ráno rovnaký krok,
v rukách kľúče, káva, zvuk topánok,
vôňa croissantov, dym z latté,
predmestie, čo nikdy neklame.

Zásteru viaže, úsmev má v tvári,
v kaviarni, kde čas pomaly starne.
A predsa dnes niečo iné je,
hoci deň beží ako zvyčajne.

Len on - ten chalan s očami z mora,
čo vždy len prejde, zoberie, zmizne.
Dnes však vyslovil: „Dnes budem tu,"
a s tým sa všetko stalo tichšie, bližšie.

Sadol si bokom, kde okná dýchajú,
a Bee, hoci robí, cíti, že vníma ju.
Ten pohľad - spaľujúci, tichý,
ako by mapoval jej telo po nitke niť.

Cíti ho stále, no nepozrie späť,
len brucho jej stíska zvláštny ten svet.
Je to len chvíľa? Či celé roky?
Čas sa jej mieša so vzduchom v okolí.

Niečo sa stane - to cíti v kostiach,
či len jej srdce bije v otázkach?
Zrazu je všetko iné, hoci rovnaké,
v rohu len chalan a pohľady, čo blúdia potajme