Zlomená koruna

V druhej časti krutej rozprávky, kde sa šepoty menia na výkriky a krv na červený atrament, prichádza nový tieň. Nik nepozná jej meno. Nik nevie, odkiaľ prišla. Len ticho. Len pohľad. Len chlad, ktorý sprevádza jej prítomnosť. Hovoria o nej potichu. Niektorí tvrdia, že je posledná. Iní, že nikdy neodišla. Možno len čaká - za čiernou čiarou, pripravená na ťah. Ona však nikdy nepatrila nikomu. A nikdy nebude. Neprosí. Nebojí sa. Nezastaví sa. Na perách má ticho, v očiach búrku. A v rukách - pomstu. Šachovnica je rozbitá. Pravidlá neplatia. A tá, čo bola kedysi figúrkou? Teraz ťahá za všetky. A z nej zostalo len čosi... čo sa podobá človeku, no vo vnútri je to len dutá schránka. Netvor s korunou z popola. So stratégiou v srdci a krvou na prstoch. Toto nie je rozprávka o princeznej, čo potrebuje záchranu. Toto je príbeh o hráčke, ktorá píše vlastnú partiu. A keď si raz vezme späť všetky svoje figúrky... padne kráľ. A všetci pokľaknú. Nie z úcty. Ale zo strachu. Lebo temnota má svoje pravidlá. A ona ich napísala. Teraz si berie späť všetko, čo jej malo patriť. Aj keby pri tom pretečie more krvi. Ak si trúfneš otvoriť túto knihu, nezabudni jedno: Tu sa nebojíš toho, čo sa skrýva v temnote. Tu sa bojíš toho, čo ťahá figúrkami. A možno už spravila svoj prvý ťah.