Útržky myšlienok

Žilo raz jedno dievča,
a keď nadišiel jeho čas,
po sebe blízkym zanechalo
len akési pokrkvané zdrapy.

Nikto nevedel, čo to je.
Možno papier, popísaný
rečou starobylých duší,
ale čítať ich sa zdráhali.

Naveľa ich musel niekto
preletieť nesmelým pohľadom,
aby posúdili dedičstvo po nej.
Avšak nešlo o nič hodnotné:

Písalo tam o zvieratkách a lesoch,
o rastlinkách a nočných vílach,
o oblakoch a snoch o snehu,
o ľuďoch, čo mali v očiach nehu.

Všetci priatelia si vydýchli,
a tie staré papiere v doskách
znovu zapadali prachom.
Ale prečítané. To bol jej cieľ.

(zbierka niečo-ako-poézie o všetkom a ničom)