Pod maskou túžby

„Sadni si a nerob tu scény," hlas mal rázny. Krv mi pomaly začala tuhnúť v žilách. Začala som sa obzerať v nádeji, že zbadám svoje záchranné lano v podobe mamy, no márne.

„Okamžite daj tú ruku zo mňa preč," roztrasený hlas som sa snažila upokojiť a sadla som si späť na stoličku.

„Šikovná. Tak sa mi páčiš. Pekne poslušná. A teraz ma dobre počúvaj. Mám pre teba jednu pracovnú ponuku."

„Nestojím o žiadne tvoje ponuky," skočila som mu do reči v nádeji, že snáď ho tým odbijem.

„Neviem, či práve táto ponuka sa dá odmietnuť. Neviem či vieš, ale pracujem pre jedného vysoko postavenému chlapa v Taliansku a práve si zakúpil nový dom. Je to skôr vila ako dom ale to nie je podstatné. Podstatné je, že hľadá niekoho kto sa postará o celkovú rekonštrukciu interériu a ja som sa pred ním zmienil, že niekoho takého poznám a je najlepší v okolí," dokončil vetu, oprel sa o operadlo stoličky a prekrížené prsty si spokojne uložil na hrudník.

Počula som práve dobre? On mi ponúka prácu dizajnérky v zahraničí? To sa mi musí len snívať. Vždy som po takej ponuke snívala, ale bohužial teraz sú okolnosti iné, zložitejšie. Nemôžem si len tak dovoliť odísť do Talianska. Rozhodne by to nebola práca na týždeň a navyše Sebastián by z toho určite nebol dva krát nadšený.

(Príbeh je zo začiatku pomalší ale netreba to vzdávať. Dej sa rozbehne a začne sa dramatičnosť stupňovať.)