Osem

Nenechajte sa, prosím, zmyliť obálkou.
Toto nie je 1940 utrápený umelec AU, kde všetci ticho trpia v daždi, zo starého gramofónu hrá "It's Been A Long, Long Time" a postavy si píšu listy o bolesti existencie.

Toto je manic pixie dream girl s problémami, čo sa tvári, že to má pod kontrolou + anxious asthmatic tiny slenderman, ktorý sa ocitol v nesprávnom vesmíre.

Tento príbeh má:
- očividnú inšpiráciu v jednej veľmi známej multimiliardovej franšíze, od ktorej úprimne netúžim dostať copyright issue :-(
- hlavnú postavu s krivým nosom a odstávajúcimi ušami
- klasické „mean girl x scrawny nerd" klišé
- až na to, že „mean girl" v skutočnosti nie je mean, skôr chodiaca dilema či chceš byť ňou, s ňou, alebo jej dať facku
- a „scrawny nerd" sa v priebehu času upgraduje (akákoľvek podobnosť s už existujúcimi postavami je čisto náhodná!!!)
- nikto sa tu netvári, že život je tragédia len preto, že nevie, čo so sebou
- time jump, lebo prečo nie
- New York