Aj tak všetko dobre dopadne

„Pridaj!" zakričí na mňa zo zadného sedadla.
Automaticky stlačím plynový pedál až na podlahu. Zasiahne ma vietor z otvoreného okna. Vlasy mi vejú do všetkých strán. Rukou mávam vo vzduchu. Usmievam sa. Tachometer ukazuje 180 km/h.
180 km/h
„Nebyť Tamarinej opitosti, takto by sme si to teda neužívali," povie Jakub a silno zhíkne. Pridá hlasitosť na rádiu až sa autom ozýva hlučná roková hudba. Ruku má stále položenú na mojom stehne.
Milujem ho.
„Tamara, počuješ?" zhukne Kristián ako niekoľkokrát do nej strká ukazovákom. Urobí si s ňou ešte zopár fotiek a až potom ju nechá voľne ležať.
Vopchá hlavu medzi predné sedadlá a dodá: „Šťastie v nešťastí."
„Hej presne tak," odvrátim zrak z vozovky, aby som mu mohla odpovedať a dodám: „Ešte pri..."
Náraz.
Kovový škripot.
A už len ticho.

⚠️ Obsahuje témy: trauma, strata končatiny, drogy, psychické problémy.