I Will Be Good (SK)

I will be good.
„Bude to tých tisíc.“ Poviem a nastavím dlaň. „Hm.. Takže tisíc.“ Povedal okato nahlas môj nový zákazník. „Stáť, ruky nad hlavu!“ zakričali policajti, ktorí tam vbehli so zbraňami. „Doprdele!“ zanadávala som a zdvihla ruky nad hlavu.
***
„Vypočujte si rozsudok súdu v mene Slovenskej republiky. Súd udeľuje vinnej Gabriele Bondáčkovej trest v dĺžke troch rokoch a piatich mesiacov za predávanie návykových látok. Súd sa skončil.“ Povedala sudkyňa. Prevrátila som oči a nechala som sa odviesť do väzenia.
***
Už dnes idem konečne von z tej diery, ktorú nazývajú väznica. Chytili ste sa tých zatuchnutých šedých stien a nasiakli ste beznádejou. Bolo to tam hrozné! Už mám dvadsaťjeden .. Som už teda stará. „Gabriela Bondáčková, pripravená? Dúfam ,že áno, lebo už idete.“ Uškrnul sa strážnik. „Už tri roky ,pán strážnik.“ Ironicky som žmurkla a vyšla z cely. Vyšla som z väznice a uvidela Rachel, moju staršiu sestru. Hodila som sa jej okolo krku a rozplakala som sa.. Nevidela som ju od pätnástich, vtedy som ušla z domu aj s Rišom. Bol „láska navždy“ a rodičia mi ho zakázali. „Chýbala si mi.“ Zašepkala Rachel. „Aj ty mne. Mrzí ma... to všetko.“ Zasmrkala som.
***
Moja izba vypadá tak ako som ju aj opustila. Sadla som si na posteľ a začala na to všetko spomínať..
Flashback
Pred 6 rokmi..
„Rišo, oni nechcú aby sme sa stretávali.“ Zavzlykala som. „Tak spolu utečme.. Budeme spolu ,navždy. Budeme bývať s mojím nevlastným bratom.“ Navrhol. „Dobre.. A kedy?“ opýtala som sa „Dnes o polnoci. Zober si veci.“ Povedal a pobozkal ma na rozlúčku. „Dobre, stretneme sa pred tvojím domom.“ Povedala som a obidvaja sme sa vydali svojou cestou.
***
Utiekli sme. Zostali sme spolu do sedemnástich, vtedy ma podviedol a poslal preč. Pohádali sme sa, veľmi. Bola som zlomená. Nemala som kde bývať, nič...