Teenage life

Je sobota ráno, pár minút po ôsmej. Vstávaj, kričí na mňa môj brat. Čo chceš? Je sobota ráno, nechaj ma spať. Nie nenechám. Ak nevstaneš začnem ťa štekliť a vieš, že som silnejší ako ty. Rýchlo som sa posadila, otvorila oči a už som bola úplne hore. Od minulého týždňa, keď sme sa sem s bratom presťahovali, nedá mi pokoj. Odkedy nám zomreli rodičia, veľmi sa zmenil. Popravde, aj ja som sa veľmi zmenila. Vždy som bola ja tá, čo vtipkovala a on ten vážny. Teraz je to presne opačne. Odkedy sme zostali sami, nemám chuť na žarty, ani na žiadne úsmevy. Môj brat Jeremy sa s tým už ako tak zmieril. Predsa len je to už pár rokov, čo zomreli. Práve preto sme sa presťahovali, všetko v našom starom dome, nám pripomínalo rodičov. Myslím, že takto je to lepšie. Nemáme zrovna ľahký život. Peniaze zarába len brat, aj keď to nie je moc, dosť nám to pomáha. Aj ja by som začala pracovať, lenže 16-ročné dievča ťažko niekde zamestnajú. „Za chvíľu idem do práce, raňajky máš na stole.“ Povedal Jeremy. To bude zase deň. Od pondelka nastupujem do novej školy. Úprimne, vôbec sa mi tam nechce. Nikoho tam nepoznám a zoznamovanie sa nie je moja silná stránka.
*****************************************************************