Môj Vojak

UPOZORNENIE!
Tento príbeh som písala v roku 2015 cez leto. Mala som vtedy trinásť rokov a veľmi bujnú predstavivosť s hroznou gramatikou. Príbeh som sa neodvážila prečítať po rokoch, pretože je to taký neskutočný c r i n g e , že nechápem ako sa toto mohlo stať populárnym.
GRAMATICKÉ CHYBY sú v tomto príbehu v každej vete. Doslova.
Nie, nebudem pokračovať v písaní/nebudem opravovať chyby (pretože by som si to musela prečítať a to by spôsobilo to, že by som príbeh vymazala)
Poznáte ten pocit, keď sú tri hodiny ráno a rozmýšľate nad vecami, ktoré ste spravili ako deti? Hlavne také tie trápne situácie, po ktorých potom máte chuť vypiť riedidlo, čo sa nachádza vedľa v kúpeľni. To sa presne stalo mne dnes. Vlastne som si spomenula, že som kedysi mala Wattpad a išla som sa sem pozrieť. Teší ma, že sa aj po piatich rokoch nájdu čitatelia, ktorým sa moje "veľdielo" páči a ktorí to naďalej komentujú. Popravde si už ani nepamätám o čom to vlastne je. (:

Takže ak Vás moje upozornenia nezaujali a stále si chcete prečítať TOTO, tak go ahead.
Varovala som Vás.
PS: aj ten popisok príbehu je c r i n g e (ale je to rok 2015 vibe)

##################
On je vojak.
Ona obyčajné dievča.
##################

#Medzi láskou a nenávisťou je tenká hranica.#

- With love Ammi <3