Zatrúbil klakson,
vybehla som za ním,
dali sme si helmy,
išli za svitaním.
Nevedeli sme čo nás čaká,
len to že dialka nás láka.
Ktovie, kam povedú nás dve kolesá, možno k brehom mora, možno do lesa.
Ideme, brázdine trasy autostrád,
rovnako krásne i po tolký krát.
Jazdíme, a práve sem patrím,
jazdíme do rána, do trištvrte na tri.
S tebou ani v zákrute nedostanem strach,
rýchlosť motorky na ceste víri prach.
A potom, chvílu nato alebo aj hneď,
pôjdeme ďaleko, kam až budeš.chcieť!
Po horských cestách, po velkomestách,
vezieme sa na zraz motorkárov,
nalievame pivo do pohárov.
Máme pod kontrolou súkromný raj,
bezbečný a zodpovedný vraj.
Prespíme v moteli, tiež na tom náležím,
noc za päťdesiat korún, čo na tom záleží?
A tá noc? Tiež patrí nám. Je jedno kedy pôjdeme a kam,
stačí, že ťa pri sebe mám!
Venované všetkým milovníkom krásnych motoriek ako som ja!All Rights Reserved