46 chương Hoàn thành ,,Čo to je?" spýtal sa, ani sa nenamáhal pozerať na skicár na zemi predo mnou. Namiesto toho jeho oči boli uzamknuté v mojich.
Prehltla som sliny, zimomriavky mi zbehli po chrbte. Cítila som, ako sa mi potia dlane a nohy mi začali poskakovať hore a dole. Bez toho, aby mi dal čas na odpoveď, urobil krok bližšie ku mne. Oči stále upieral do mojich. Zakaždým, keď sa priblížil bližšie, pravou nohou som pomaly tlačila seba so stoličkou dozadu. Zdalo sa, že to bola jediná možnosť, ako sa dostať preč; až kým nezložil ruky na stoličku vedľa mojich stehien, pričom stoličku držal na mieste. Keď ma sledoval od mojich očí, až po moje pery, tlmene sa zasmial.
,,Si nádherná," povedal. Z jeho hlasu som nemohla rozoznať, či to myslí vážne, alebo sa motá okolo. Znelo to úprimne, na tvári mu však pohrával úškrn. Úškrn, ktorý má vždy na tvári, keď nájde zábavný cieľ.
Potom odvrátil svoju pozornosť späť do mojich očí. Jeho výraz zjemnel v okamihu, keď jeho oči dopadli na tie moje. Jeho úškrn zmizol.
Odkašľala som si a prerušila tým očný kontakt. Pozrela som sa dole do dlaní. ,,Čo chceš, Patricio?" spýtala som sa takmer šepotom.
Cítila som, ako sa jeho ruka otiera o moje pravé líce, keď mi nadvihoval bradu, aby som sa na neho späť pozrela. Jeho strapaté hnedé vlasy, svetlo modré oči a ružové jemné pery boli len pár centimetrov od mojej tváre. Cítila som, ako sa jeho dych pretrváva na mojom hornom konci pery. V panike som mu stlačila dlane na hruď a odstrčila ho.
S prekvapeným výrazom v tvári sa priblížil znova.
,,Savannah."
[70 825 slov]
#1 teenfiction - 22.02.21/25.09.22
