Boli vždycky... niečo viac. V minulosti boli.
Boli viac než priateľmi... viac než milenci...milovali jeden druhého.
Ale ako išiel čas... rozpadli sa.
Jeden z nich nakoniec odišiel. Za vlastným šťastím, školou, biznisom, priateľmi...
Odišiel, ale stále miloval jednu osobu, bol stratený.
Avšak jeden z nich zostal, tak smutný, tak naštvaný. Jedného dňa sa zmenil, opustil svoju dušu.
Čo sa stane, ak sa stretnú? Po toľkých rokoch?! Zmení to niečo? Alebo skôr... zmení to všetko?
Ich smútok, ich život? Budúcnosť?
Bude to ako pred tým? Napriek bolesti, napriek plaču, peklu, ktorým si prešli?
Budú opäť viac než priateľmi?
To nikto nevie...
Tak, máme tu novú poviedku :D Už mám k nej aj trailer, len neviem či ho zverejňovať, čo vy na to? :)
Obaja sa topia vo svojich myšlienkach. Nenachádzajú pokoj a bojujú so svojimi vnútornými démonmi. Obaja sa snažia nájsť vysoký maják v strede mora, ktorý by im pomohol uniknúť a konečne sa nadýchnuť. Obaja žijú úplne rozdielne životy no napriek tomu tak rovnaké.
Kto by si mohol pomyslieť, že práve oni sú tými majákmi v rozbúrenom mori.
-
„Alexia?" ozve sa Juraj, hneď jak začne náš smiech utíchať a ja sa naň pozriem.
„nikdy na túto noc nezabudnem" povie s úsmevom na tvári a ja mu jeden taktiež venujem.
„To ani ja"
-
starý názov príbehu: Hráč s číslom 60
TW:
- ppp
- vulgarizmy
- zmienky násilia
- alkohol
*Ešte predom upozorňujem všetkých čitateľov, že v tomto príbehu nenájdete žiadne 18+ alebo 15+ spicy scénky. Neplánujem tu sexualizovať 18-ročného chalana, ktorý hra hokej takže v komentároch nechcem vidieť žiadne pobúrené fanúšičky, ktoré sa mi tam budú na to sťažovať 😃