Sadla som si do môjho hojdacieho kresla a začala premýšľať o tom čo všetko si zo sebou beriem. Tajomstvá, príbehy a spomienky. Spomienky, ktoré mi na tomto svete budú najviac chýbať. Ale dosť toho radšej niečo o tých tajomstvách, ktoré boli a sú najtajnejšie z najtajnejšch. Nezáleží kedy to bolo alebo aký rok sa písal, lebo to je na príbehoch to najlepšie. Každý z nás si predstaví miesto, deň, dátum a prostredie.All Rights Reserved