Dcéra drozda

Drozdím pierkom namočeným v popoli mnohých mŕtvych druhov si kreslil po dlani úhľadné znaky Thýz, ktoré po sebe zanechali len ružové jazvy - tak ako veľakrát pred tým. Ruku opatrne no bez zaváhania položil na biele dvere, na prvý pohľad ničím zaujímavé, až na to, že nemali zámok ani kľučku. Pocítil jemné pálenie - na to si už zvykol. Chodbou sa niesol zvuk ako keď zapadne zámka a dvere sa začnú otvárať. Otvorili sa.
Cez dvere prejdú tiene - ani zvieracie ani ľudské, len démonské.
Tak sa dva svety preliali do jedného.