Drzo ju osloví jeden piatok po škole. Pozve ju na kávu a len tak ľahko sa nevzdá. Využíva každú situáciu aby mohol byť v jej prítomnosti. Jej tajomná osobnosť mu nedá pokoj a čím viac s ňou trávi čas, tým viac chce byť stále s ňou a nikým iným. Všetci ostatní mu prídu nudní a fádni. Čo na to ona?
Niekedy by bolo asi najlepšie zabudnúť na všetko. A začať od znova. Hovorí to tak veľa ľudí, ale ktorí z nich naozaj chápu podstatu veci? Tí, čo sa nám zdajú najšťastnejší, toho väčšinou prežili najviac. Ako aj tí, čo si vážia veci/ľudí, vedia, aké je to byť bez nich.
To isté platí aj pri mne.
Tí, čo majú najviac čo povedať, sú ticho.
#60 in Short story