Ten Mladík a To Dievča.

Reads 6,848
Votes 883
Parts 63

Reads 6,848
Votes 883
Parts 63

„Vždy som ho chcela spoznať. Toho mladíka s minulosťou a bez budúcnosti. Nežijúceho ani v prítomnosti, len v tichu zavretých úst uväzneného v prázdnote svojej mysle. Toho s melancholicky modrými očami a smutným pohľadom padnutých viečok, perami vykrojenými samotnou beznádejou osudu a kútikmi, ktoré úsmev nepoznajú. Toho s dlhými prstami klaviristu a nehou básnika, ktorý s citom vyberá jemné slová zakrývajúce tvrdú pravdu myšlienok, ktoré sa v nich skrývajú. Toho s vlasmi čiernymi ako noc sama, pramene ktorých mu neposlušne odstávajú, a tie nepokojné prsty ich vždy len viac rozstrapatia. Toho, ktorý s každým ľahostajným vyfúknutím dymu z cigarety nechá odísť ďalší kúsok svojej zomierajúcej duše..."
    *****
    „Prajem si, aby existovalo. To dievča uväznené za neviditeľnými mrežami vlastnej mysle. Dievča hľadiace na svet s vyhasnutými iskrami v očiach, hnedých ako odumreté listy jesene. To, ktorému nežný vánok odveje vlasy z tváre, ktorú skrýva pred svetom, aby malo viac priestoru vidieť ten svoj. To, ktoré si nevyberá sluchátka z uší, aby mohlo prehlušiť šepkajúce hlasy v jej hlave. Dievča s bledými prstami, ktorými prechádza po papieri, na ktorý vždy vypisovala svoje myšlienky... a ktorý je už nejaký čas rovnako prázdny ako ona. To dievča, skrývajúce sa pod nadmerne veľkými mikinami a za parou vychádzajúcou z horúceho hrnčeka čaju. Skrývajúce sa v ich pohodlí pred nepohodlím sveta. To, ktoré chcelo tak veľmi žiť, až to zavraždilo jej dušu..."
    *****
    Chceli sa spoznať a spoznali sa. A ako to dopadlo... to je už ich príbeh.All Rights Reserved

death love poetic sad shortstory youngadult

Table of contents

„Vždy som ho chcela spoznať. Toho mladíka s minulosťou a bez budúcnosti. Nežijúceho ani v prítomnosti, len v tichu zavretých úst uväzneného v prázdnote svojej mysle. Toho s melancholicky modrými očami a smutným pohľadom padnutých viečok, perami vykrojenými samotnou beznádejou osudu a kútikmi, ktoré úsmev nepoznajú. Toho s dlhými prstami klaviristu a nehou básnika, ktorý s citom vyberá jemné slová zakrývajúce tvrdú pravdu myšlienok, ktoré sa v nich skrývajú. Toho s vlasmi čiernymi ako noc sama, pramene ktorých mu neposlušne odstávajú, a tie nepokojné prsty ich vždy len viac rozstrapatia. Toho, ktorý s každým ľahostajným vyfúknutím dymu z cigarety nechá odísť ďalší kúsok svojej zomierajúcej duše..."
*****
„Prajem si, aby existovalo. To dievča uväznené za neviditeľnými mrežami vlastnej mysle. Dievča hľadiace na svet s vyhasnutými iskrami v očiach, hnedých ako odumreté listy jesene. To, ktorému nežný vánok odveje vlasy z tváre, ktorú skrýva pred svetom, aby malo viac priestoru vidieť ten svoj. To, ktoré si nevyberá sluchátka z uší, aby mohlo prehlušiť šepkajúce hlasy v jej hlave. Dievča s bledými prstami, ktorými prechádza po papieri, na ktorý vždy vypisovala svoje myšlienky... a ktorý je už nejaký čas rovnako prázdny ako ona. To dievča, skrývajúce sa pod nadmerne veľkými mikinami a za parou vychádzajúcou z horúceho hrnčeka čaju. Skrývajúce sa v ich pohodlí pred nepohodlím sveta. To, ktoré chcelo tak veľmi žiť, až to zavraždilo jej dušu..."
*****
Chceli sa spoznať a spoznali sa. A ako to dopadlo... to je už ich príbeh.

63 parts