Ako jedenásť ročná terčom posmechu, ako trinásť ročná zas. Bol to ľahký terč, najprv obezita, potom to druhé. To škaredé. Stále hovorili: Bože, rob so sebou niečo! Veď vidíš ako ti tie šumky prevísajú! Nie je ľahké tomu odolávať. A o nič ľahšie sa toho zbaviť. Keď to človek dokáže, kvôli ďalšej bolesti, zas sa mu vysmievajú. Toto je ten dokonalý svet? To krásne detstvo?