Dead Reality

Volám sa Jo. Teda Johanna, ale hovoria mi Jo. takže Jo. A som z Uttm. No.... a som človek. Nie, nepreháňam to, vážne, pri tomto meste je dôležité, aby som spomenula, že som človek. Vlastne sa ani nedá povedať, že je to mesto. Ale skôr Mesto. Nemá názov, ale aby sa nepovedalo, hovorí sa mu Uttm. Neviem prečo. Asi preto aby hneď zozačiatku nenaháňalo strach. No, poďme k príbehu, lebo preto to asi čítate...
Nenarodila som sa tu, ale iný domov už bohužiaľ nemám. Keď som bola malá, s rodičmi sme prechádzali Mestom no stala sa nehoda. Neviem presne, čo sa stalo, ani kam sme mali namierené, ale rodičov som odvtedy nevidela. Myslela som, že zomreli pri havárii, ale dnes už viem, že v tom bolo niečo iné. Bola vtedy totiž Noc. Poviete si „aha, noc, no a?" , no tu v Meste znamená Noc niečo celkom iné. Noc je tu raz za sedem rokov a trvá niekoľko dní. Niekoľko strašných, temných, krvavých dní. Asi ste si domysleli, že ľudia žijúci v Meste, nie sú úplne ľudia. Sú to skôr... humanoidi... no, väčšina. V najlepších prípadoch sú to kanibali, alebo sociopati. Dominujú však rôzne okultistické sekty, ľudia zaoberajúci sa čiernou mágiou a šialení psychopati. No to je len začiatok. Ale pokračujem v rozprávaní. Ľudia z Mesta sú možno šialení, ale nie sú sprostí. V Meste sa nesmie zabíjať, s výnimkou Noci. Vtedy prestávajú platiť všetky zákony a asi je vám jasné čo sa potom deje. Neviem síce, čo sa stalo s rodičmi, ale evidentne už budú mŕtvi. Neprestávam dúfať, že ich ešte niekedy uvidím. Od tej nehody som preto Mesto neopustila a rozhodla som sa že tu ostanem a preskúmam toto mesto. Niečo mi na ňom totiž už od začiatku nesedí...