- Reads 21
- Votes 3
- Parts 1
- Time <5 mins
Ongoing, First published Dec 17, 2015
„Pamätám si keď som mala 7 rokov a zomrel mi otec. Bolo pól druhej ráno keď mama strašne hlasno kričala: „Nathan, preber sa! Zlato! Počuješ ma?! No tak sa preber!" Po tomto už nič nepovedala, plakala. Otec sa neprebral. Zaspal včera a dnes sa už nezobudil. Hneď ako prišla záchranka mama utekala ku mne do izby, silno ma objala a povedala, že ma veľmi ľúbi. Vysvetlila mi, že otec už musel odísť. Bolo to zvláštne aký krátky čas bol so mnou a už musel ísť preč. Zrazu som bola iba ja a mama. Všetko sa utíchlo, pochovali sme otca a odišli do Paríža. Mama mi hovorievala, že keď odídeme bude nám lepšie. Neviem. Dnes mám 17, chodím na strednú umenia a mama si našla prácu, ktorá ju veľmi baví. No ešte od otcovej smrti nikdy nepovedala, že je tu lepšie."All Rights Reserved
Table of contents
Sign up to add Story about me to your library and receive updates
or
You may also like
