Oči zelené ako ligotajúce sa smaragdy.
Vlasy gaštanové, roprestreté po bielej plachte, kadere dosahujúce až po plecia.
Krivý úsmej, pri ktorom zdvihne jeden kútik úst viac, ako ten druhý.
Drobné, čisto biele zuby s jemnými vrúbkami.
Pery. Plné, mäkké už len na pohľad, ružové. Taký odtieň ružovej, ktoré majú len jeho pery. Myslím, že je to moja nová obľúbená farba.
V neposlednom rade jeho duša. Anjelská duša. Hoci ho nepoznám, cítim to.
Myslím si, že spadol z neba. Že pod tým čiernym upnutým tričkom má dve veľké jazvy, ťahajúce sa dlhými čiarami k strede jeho chrbta. Jazvy z krídieľ, ktoré tam predtým boli. Tie, ktoré mu utrhli a poslali ho na tento svet.
Jeho krása nemôže byť z tohto sveta. On nemôže byť z tohto sveta.
Musím sa o ňom dozvedieť viac. Viac o tom anjelskom chlapcovi.
Pred rokom ťa škaredo oklamal a podviedol jeden hokejista a odvtedy nikomu neveríš si tvrdšia aj keď vnútri si milá a vyhýbaš sa hokejistom aj keď hokej miluješ