„Čo tu robíš?" opýtal sa ma tento raz už z vážnou tvárou. Ja som na neho nahodila výraz - vážne? „ Prišla som na konkurz?" opýtala som sa s pozdvihnutím obočím , čo sa mu zjavne nepáčilo. Vstal a podišiel ku mne. „Ak si preoperovaný muž, tak ťa beriem ." povedal a oprel sa o stoličku tak, že jeho tvár bola asi 15 centimetrov od tej mojej. „Č-čo? Prečo b-by som mala byť muž ?" zakoktala som sa na začiatku otázky ako vždy, keď som nervózna. On sa začal zase smiať a narovnal sa . Otočil sa ku stolu , zobral nejaký papier a postavil sa za mňa. Ukázal mi papier , teda pozvánku na konkurz. „ Si si istá , že si si prečítala všetko?" šepkal mi do ucha so smiechom . Ja som stále nechápala, až kým mi neukázal na hviezdičku , ktorú som si ja nevšimla. -*len pre mužské pohlavia #3 Short story - 8.3.2016 ♥ Mai-senpai