"Prestaň," pošepla som zúfalo.
"Páči sa ti to viac ako som si myslel," usmial sa do ďalšieho bozku, ktorý mi venoval na môj obnažený krk.
"Nie. To nemôžeme," snažila som sa ho odstrčiť.
"Povedz mi jeden dôvod, prečo by sme nemohli," povedal svojim chrapľavým hlasom a rukami putoval po celom mojom tele.
"O pár minút sa ženíš," vydýchla som...
Ona. Elizabeth. Dievča, ktoré miluje svoju rodinu a priateľov. Dievča, ktorá našla svoje zaľúbenie v tanci a písaní. V bláznivom spievaní, aj keď spievať nevie a v kreslení, aj keď sa jej kresby podobajú na tie, ktoré kreslila v škôlke. Dievča, ktoré miluje nových ľudí, no príliš sa im neotvára. Neverí im...
On. Harry. Chlapec, ktorý má to, po čom vždy túžil. Posledný ročník štúdia na vysokej škole, partia najvernejších priateľov a krásna milá snúbenica. Spev, konverzácia v cudzích jazykoch a cestovanie - veci ktoré miluje - to všetko musí poprieť len kvôli tomu aby si mohol vziať dievča, ktoré miluje. Aspoň si to myslel....
Ona ho chce, no nemôže ho mať. On ju potrebuje, no nechce ju mať.
SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. Do obleku sa začala vpíjať krv.
Prešla som k nemu a sklonila sa.
"Nepodceňuj ženu. Hlavne vtedy, keď má zbraň a motív. Matka ťa mala naučiť lepšie." Zašepkala som mu o ucha.